Moc svetla - prológ a 1. až 3. kapitola
Sedel som na drevenej lavičke v malom parku
na konci mesta, natretej na zeleno. Snažil som sa splynúť s prostredím
presne ako ona. Lenže nešlo mi to. Bolo to také ťažké ako tajomstvo, ktoré mi
ležalo na pleciach. Ale prečo práve mne? Pozrel som sa na mesiac. Veľký,
striebristý a okrúhly. Vari práve on mohol za moje prekliatie? Nie,
úprimne som o tom pochyboval. Možno moji predkovia, ktorí pochádzali
z Rumunska? Zovrel som hlavu do dlaní a snažil sa nemyslieť ... Aj to
bolo ťažké. Zhlboka som nosom do pľúc nasal chladný nočný vzduch. Voňal
prichádzajúcou jarou ... a dažďom. Mraky na oblohe lenivo postupovali
a zhlukovali sa dovedna. Videl som záblesk a začul to tiché hrmenie.
Prial som si, aby sa konečne z oblohy spustil dážď, aby aspoň ten
schladil moju horúcu pokožku.
Len čo sa z oblohy konečne spustili prvé
kvapky dažďa, ktorý sa po chvíli zmenil v lejak, vstal som a svaly na
tele sa mi napli. Rozbehol som sa smerom k lesu. Musel som si dávať pozor.
Musel som chrániť svoje tajomstvo i tajomstvo svojej rodiny. Musel som byť
... neviditeľný ... V behu som sa premenil. Predsa to len bolo
pohodlnejšie. Aj moje oči si ľahšie privykli a tma už nebola problémom.
Neviem, ako hlboko som sa dostal do lesa, ale na mýtine som zastal
a započúval sa do okolitých zvukov. Zavetril som niečo, po čom som pátral
už zopár mesiacov. Nepriateľa. Z hrdla sa mi vydralo tiché zavrčanie
a ja som sa rozbehol smerom, kam ma viedol môj čuch. Nebežal som dlho, keď
som ju zbadal. Kľačala na zemi uprostred lesa a zdalo sa, že nič nevníma.
Dážď ju bičoval po tvári, tele, ale ona si to nevšímala.
Znova mi udrela do nosa tá čudná vôňa a ja som nepochyboval, že som našiel to, po čom som tak dlho pátral. Príležitosť bola priamo tu, predo mnou. Stačilo len vykročiť. Našľapoval som opatrne, ale nechcel som zaútočiť zozadu. Nebol som žiaden zbabelec. Otočila sa skôr, ako som stihol na svoju prítomnosť upozorniť. Zrejme ma zaverila aj ona. Postavila sa mi tvárou a jej dokonalá krása ma na chvíľu celkom ochromila. Zavrčal som a v mysli si pripomínal, čo je to za tvora. Alebo skôr netvora? K zemi som ju zložil jediným úderom a stlačil jej hrdlo tak, že som jej mohol zlomiť väz. Neviem, čo ma vtedy zasiahlo viac. Pohľad jej očí, ktoré priam žobrali o to, aby som to skoncoval, alebo vedomie, že sa vôbec nebráni. Skúsil som pritlačiť. Vnímal som, ako zavrela oči a prsty zaborila do mokrej zeme pripravená zomrieť. A ja som ustúpil. Ustúpil som proti svojej vôli, proti presvedčeniu, proti všetkému, v čo som veril. Dlho som sa na ňu díval. Jediné, na čo som sa vtedy zmohol, bolo tiché zakňučanie ako prejav mojej bezmocnosti ukončiť jej život a zbabelý útek. V hlave mi vírili pochybnosti o sebe samom. Nechal som ju žiť. A tento čin spečatil môj život. Určil moju budúcnosť.
1. kapitola
Na dne
V nemocničnej
izbe bol pokoj. Ticho prerušovalo pípanie prístrojov, ktoré kontrolovali
životné funkcie spiaceho dievčaťa. Vlasy gaštanovej farby mala rozhodené na
vankúši. Jej tvár bola bledá a mdlá. Vyzerala tak strhane, ako sa naozaj
cítila. Určite. Rýchlym, cvičeným pohybom som otvorila okno na jej izbe a
vkĺzla dnu ticho za sebou okno späť zatvoriac.
„Sofi,“
zašepkalo dievča zo spánku a ja som pri zvuku svojho mena stuhla na kameň.
„Sofia, vráť sa,“ zopakovala naliehavo, nepokojne sa prehadzujúc na posteli.
Zápästia oboch rúk mala omotané bielym obväzom. Len pred pár dňami sa pokúsila
ukončiť svoj život. Našťastie neúspešne.
Pohla
som sa k jej posteli ako v mrákotách, snažiac sa zadržiavajúc dych. Vôňa
krvi ma ešte stále dráždila a pálila v krku ako žeravé olovo. „Tu som
sestrička,“ zašepkala som sotva počuteľne zlomeným hlasom. Aj tak znel ako
anjelské pohladenie a zdalo sa, že to pomohlo. Dievča na posteli sa
pomrvilo, skrútilo sa na bok a zdalo sa, že zlé sny pominuli.
Stála
som pri nohách postele svojej mladšej sestry Rosetty Scofieldovej až do
rána. Môj pohľad bol viac ako ustaraný.
V tvári som mala vpísanú bolesť, s ktorou sa miešal pocit
strachu, neistoty a možno aj viny. Nevedela som, čo bude, keď sa moja
sestra zobudí. Jedno však bolo viac ako isté. Museli sme sa pozhovárať.
Slnko už bolo dávno na oblohe, keď sa Rosie zobudila. Aj zdravotná sestrička tu
už bola, aby ju skontrolovala.
„Dobré
ráno,“ pozdravila som, očakávajúc jej reakciu. Ostražito som ju sledovala
z bezpečnej vzdialenosti, z najvzdialenejšieho kúta nemocničnej izby.
„Sofia?“
zhíkla neveriac svojim očiam, pripravené zoskočiť z postele a vrhnúc
sa mi okolo krku.
„Ostaň,
kde si, prosím,“ zavelila som prísne a nastavila ruku v akomsi
odmietavom geste.
„Čo?
Prečo?“ zahabkala Rosetta, ale poslúchla. Sadla si späť na posteľ
a zahľadela sa na mňa zmučeným
pohľadom.
„Musíme
sa pozhovárať,“ povedala som. „Už nie som tou, ktorú si poznala,“ riekla som
neisto vyberajúc slová, vstanúc zo stoličky a podišla som o niečo
bližšie.
„Ako
to myslíš?“
Práve
tú otázku, ktorú mi sestra položila som sa snažila zodpovedať. Myslela som na
ten uplynulý rok, keď som sa snažila prežiť, ba dokonca zomrieť, keď sme
nemohli byť spolu. Myslela som na smrť rodičov a myslela som na to, že na
celom svete nemám okrem Rosetty nikoho. Nemohla som tušiť, ako prijme to, čomu
som ju chcela vystaviť. Lenže bolo to nevyhnutné? Nebolo. Aspoň podľa mňa.
V duchu som si opakovala, že to robím kvôli nej. Kvôli jej zdraviu
a nie kvôli sebe a svojej osamelosti a bezradnosti. Možno bola
rovnako bezradná ako ja, keď som sa snažila držať od nej tak ďaleko, ako sa len
dalo. Vystúpila som do slnečného svetla. Pohľad som upierala na jej stále bledú
tvár a oči, ktoré sa od úžasu rozšírili.
„Sofi,“
hlesla, ale neznelo to vystrašene. Azda prekvapene. V jej tvári som čítala
ako v otvorenej knihe. Chcela vysvetlenie. Čakala. A jej oči sa
nevedeli odtrhnúť od mojej tváre ... od mojich očí ... od tmavých kruhov pod
nimi ...
Začala
som rozprávať. Začala som svoj príbeh opisom dňa, keď sme pochovali svojich
rodičov. A ona počúvala. Nebála sa. V jej očiach, chápavých, naivných
a milujúcich nebola ani štipka strachu, nepokoja ... nenávisti. Mala som
teda šancu?
„To
preto si sa celý ten rok skrývala?“ opýtala sa opatrne a ja som počula,
ako sa jej zatriasol hlas.
Prikývla
som.
„Myslíš,
že by si sa napriek tomu mohla vrátiť domov? Mohli by sme žiť spolu? Aj
s tvojím tajomstvom?“ ozvala sa s nádejou v hlase.
„Neviem,
či som schopná vystaviť ťa takému nebezpečenstvu, Rose,“ šepla som a nie
jej, ale môj hlas znel akosi užialene.
„Sofie,
prosím,“ žobronila, zopínajúc ruky. V jej očiach bolo niečo, čo mi
nedovolilo odpovedať záporne. Vlastne som ani nemohla. Ona potrebovala mňa
a ja ju, aby mal môj život aspoň nejaký zmysel. Boli sme sestry. Rodina
a tá drží vždy pohromade.
Zdalo
sa, že moja šestnásťročná sestrička za ten uplynulý rok dospela. Teraz bola
viac vážnejšou, rozumnejšou. Už to nebolo to pojašené dievča, od ktorého ma tak
násilne odtrhli. Vedela som, čo musela prežívať. Panovačná teta, ktorá jej
neustále vykrikovala čo ju jej starostlivosť stojí. A strýko, ktorého
pohľady sa mi vôbec nepáčili, keď som ich kradmo pozorovala. Aj vtedy, keď som
nebola s ňou som predsa nad ňou držala ochrannú ruku. Len veľmi ťažko som
sa však vedela ovládať. Túžila som tete i strýkovi zakrútiť krkom.
Našťastie sa jej nedotkli. Predbehla ich. Spravila to sama. Dovtedy som
netušila, ako zle na tom je. Vlastne, nebola na tom horšie, ako som sa cítila
ja sama. Lenže ja som si na rozdiel od nej nemohla siahnuť na život. Žiaľ, bola
som ... nezničiteľná? No, nie tak celkom. Moja šanca sa naskytla len pred pár
mesiacmi. Vtedy som bola niekde uprostred cesty v novom živote
a túžila som len po jednom, aby moje trápenie skončilo. Aby niekto mohol
ukončiť moje prekliatie. A skoro sa tak stalo. Ruka, ktorá mi vtedy
v lese zovrela hrdlo to mohla poľahky ukončiť. Lenže nespravila to
a ja som za to bola teraz vďačná. Vlastne viac ako to. Dostala som niečo
ako druhú šancu.
„Skúsiť
to môžeme,“ povedala som napokon a Rose sa usmiala od ucha k uchu,
žiariac prvý raz po tom roku šťastím. „Ale nebude to jednoduché,“ pripomenula
som jej, konečne sa pohnúc až k nej a opatrne ju zovrúc
v náručí. Zachvela sa, keď sa dotkla mojej mrazivej pokožky, ale
neodtiahla sa. Ešte stále som nevedela odhadnúť svoju silu. Nechcela som jej
ublížiť viac, ako som to už spravila.
„Len
čo ťa prepustia, vrátime sa domov. Ja zatiaľ zariadim všetko potrebné
a presťahujem tvoje veci späť domov,“ povedala som a moje slová zneli
slávnostne ako sľub.
2. kapitola
Pod dohľadom
Bola som so všetkým skoro hotová. Sestrine
veci som presťahovala hneď potom, čo som upratala dom. Pomohla mi Anne, naša
stará – ak to chcete vedieť, tak pestúnka. Bola som si istá, že ju Rose znova
rada uvidí. Ak mám pravdu povedať, vyhľadala som ju celkom zámerne. Bývala teraz
v jednom starom penzióne, bola už na dôchodku. Tajne som dúfala, že ju
nejako presvedčím, aby sa vrátila, rovnako ako som dúfala, že si nevšimne zmenu,
ktorou som prešla. Dve ľudské bytosti pod jednou strechou. Vedela som, že to,
do čoho sa púšťam nebude jednoduché, ale musela som tým prejsť. Už len preto,
aby som ho našla ... Našla a pomstila sa ... Ako veľmi sa dá nenávidieť?
Neviem, ale mám dojem, že nenávidím tak veľmi, že viac to už nedokážem. Ale keď
si znova naňho spomeniem, zistím, že ho nenávidím ešte viac. Nebyť jeho,
nestane sa zo mňa toto monštrum ... Nebyť jeho ...
Lenže pred očami sa vynoril obraz iných očí
... planúcich očí, očí zabijaka. Ale nie takých ako sú tie moje ... Znova som
sa zachvela a z ruky mi vypadlo pero. Kotúľalo sa po dlážke, kým som
sa poň nezohla. Už dávno ma takto nič nevyviedlo z rovnováhy. Zvečerievalo
sa. Zlatisté slnko zapadalo pomaly za obzor. Pohľadom som prebehla park na
druhej strane cesty a zastala na mieste, kde pod košatým dubom stála tmavá
postava. Vedel, že ho vidím tak ako som ja vedela, že ma pozoruje. Bolo to
odvetdy, čo ma vtedy v tom lese pustil. Nechal ma žiť, hoci ma celkom
ľahko mohol pripraviť o ten ničotný život. Napadlo ma, že by som mu možno
mohla poďakovať, pretože až potom som sa rozhodla zájsť za sestrou. Až potom
som sa rozhodla niečo urobiť nielen pre seba, ale i pre iných. Tieň spod
stromu zmizol a mne odrazu prišlo ľúto. Už som si naňho zvykla. Hoci bola
pravda, že by som ho vo svojej blízkosti nevedela strpieť, jeho prítomnosť mi
dodávala akúsi istotu. Bolo to smiešne ... Akú istotu som mohla mať práve s ním?
Jedine ak to, že keď si to predsa len rozmyslí, skončí môj život bez väčších
problémov. A ja sa presne ako vtedy nebudem brániť.
***
Mathias mal dávno po službe. V práci to
zabalil o piatej, len čo dopísal najnovší článok o zrútení Jemenského
lietadla, pri ktorom sa zo stopäťdesiattri člennej posádky zachránilo len
nevinné dieťa a pripravil ho pre tlač do zajtrajších novín. Nevedel sám
prečo, ale rozhodol sa, že dnes tam pôjde sám. Jej adresu si zistil veľmi
ľahko. Mal na to špeciálny zmysel. Alebo skôr obyčajný čuch? Aj tak by sa to
dalo nazvať a trafili by sme do čierneho. Stál tam už viac ako tri hodiny
a hľadel na tú mohutnú budovu z pálených tehál. Vyzerala tak
impozantne, ale nič neobyčajné na nej nebolo. Bola ako každá iná. Až na ženu,
ktorá sa skrývala v jej vnútri. Dlho premýšľal o svojom rozhodnutí a ani
teraz si nevedel vysvetliť vlastné počínanie. Prečo ju vtedy len nezmárnil?
Iste v tom neboli len tie jej nádherné oči, z ktorých sa dalo čítať
ako v otvorenej knihe. Nebola šťastná. Nie, to vôbec. Ticho a odovzdane
ležala vo vlhkej tráve, pokým ju on držal za krk. Bola pripravená na to, na čo
on nie.
A potom ju uzrel. Stála v okne na
poschodí a hľadela naňho. Vedel, že o ňom vie a usúdil, že je to
tak najlepšie. Hlavne kvôli tej staršej dáme, ktorá sa zjavne nasťahovala do
domu. Keď ju uzrel v prvej chvíli, premkol ho strach, no teraz sa zdalo,
že tá pani tu bola ako doma. Nie ako predkrm alebo hlavný chod. A ešte tu
bolo to dievča. Kto vie, aký je medzi tými troma ženami vlastne vzťah. Jedna
nemŕtva dve živé, ľudské bytosti. Táto rovnica zatiaľ uňho riešenie nemala.
„Musím zistiť viac,“ pomyslel si a vytratil
sa preč skôr, ako slnko zapadlo za horizont.
Domov šiel pešo. Potreboval premýšľať a prechádzka
na to bola ako stvorená. Len čo otvoril dvere ich rodinného domu, ovalila ho
vôňa pečenej bravčoviny.
„Scott?“ ozval sa z predchodby, keď sa
vyzúval. Jeho mladší brat vystrčil hlavu z dverí.
„Nemusíš tak kričať,“ zahundral. Ako jediný z nich
mal veľmi citlivý sluch. A nevedel sa rozhodnúť či to považovať za chybu,
či za prednosť.
„Nič nezistil,“ uškrnul sa najmladší chlapec,
ktorý sa objavil vzápätí vo dverách obývačky.
„Takže je všetko v poriadku?“ ozval sa
znova Scott, ktorý sa vrátil do kuchyne, aby dokončil večeru.
„Neviem,“ odvetil Mathias a zamyslene začal
chystať stôl na večeru.
„Možno naozaj nebolo chybou, že si ju vtedy
nezahlušil. Čo tak sa jej skúsiť opýtať?“
„Ty si načisto osprostel?“ zahučal Scott,
ktorý nepochopil bratov vtip, no Mathias sa uškrnul.
„Choď si radšej umyť ruky, bude večera,“
napomenul ho a Eric poslúchol.
V ich rodine mal hlavné slovo Mathias.
Po tom, čo ich matka zomrela a otec ich opustil, keď mal najstarší Mathias
ledva sedemnásť, prevzal všetku zodpovednosť na seba. A bratia ho
počúvali. Keď jedli, ticho sa zhovárali.
Scott navrhol, že by v noci mohol strážiť on, ale Mathias to zamietol.
„Dnes tam nepôjde nikto. Vie o nás, bude
si dávať pozor. Myslím, že tej žene nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Ale potrebujeme
zistiť viac. Mám obavy i o to dievča.“
Scott prikývol, zatiaľ čo Eric sústredene
počúval. „Vieš aspoň ako sa volá?“ opýtal sa zvedavo prežúvajúc s chuťou pečené
mäso.
Mathias pokrútil hlavou. „Zatiaľ nie. Zistím
si to však hneď zajtra.“
Hej, zajtra. Dnešná noc bude pokojná. Potrebuje sa vyspať, ale zajtra ... zajtra sa možno konečne dozvie to, čo potrebuje.
3. kapitola
Tieň minulosti
Vonku
vládlo chladné a nevľúdne počasie, ale mne to vyhovovalo. Nemusela som sa
schovávať pred slnečnými lúčmi a moja bledá pokožka už nepôsobila tak
bledo a strhane. Do neskorých ranných hodín som sledovala správy v televízii
a bez rozmyslu som prepínala jednotlivé kanály, hľadajúc niečo zaujímavé.
Napokon som sa rozhodla odpočinúť si. Na pár hodín som si ľahla do svojej
postele a len tak privrela oči. Bolo to zvláštne, ale už dlho som nepocítila
žiadnu únavu. Žiadnu slabosť, žiadnu bolesť. Fyzickú bolesť. Nie, žeby som mala
problémy s nespavosťou. No nevydržala som tam dlho. Radšej som vybrala
rodinný album a listovala si v ňom, spomínajúc na chvíle, ktoré pre
nás všetkých boli ešte tými šťastnými.
Do
práce som sa vybrala peši. Mala som čas a počasie mi to dovoľovalo. Keď
som vykročila na chodník, vedela som, že ho tam nenájdem, lebo odišiel už
večer, ale ... aj tak som tam zablúdila pohľadom a pocítila som akési
sklamanie. Pozoroval ma. Bodaj by aj nie, bola to jeho práca, hoci nebol paparazzi,
ku mne sa tak správal. Hoci si nerobil žiadne fotky ani nič podobné.
„Mathias,“
vyslovila som skoro nečujne a nechala zvuk jeho mena voľne plynúť,
pohrávajúc sa s jednotlivými písmenami, nechávajúc ich vykĺznuť z úst
a rozplynúť vo vzduchu. Malo svoje výhody pracovať na polícii. Všeličo sa
dalo ľahko zistiť. Netušila som, ako by sa zatváril, keby vedel, že nie len ja
som bola sledovaná. Čo by na to povedal, keby vedel, že i ja som si ho
našla? Zrejme by sa mu to nepáčilo. I preto som sa držala čo najďalej. Bol
najstarším z troch bratov a dvaja z nich mali svoj osud
spečatení. Presne ako ja, hoci som patrila k tým bytostiam, ktoré sa
označujú ako temné, prekliate, a z ktorých ide strach a hrôza.
Pousmiala som sa a napravila si kabelku, pevnejšie ju uchopiac.
Keď
som kráčala okolo novinového stánku, zaujal ma titulok najnovšieho vydania
Timesov. „Záhadná vražda mladej ženy.“ Bez zaváhania som si ich kúpila a pokračujúc
v chôdzi som si čítala článok.
„Vo včerajších
neskorých nočných hodinách bola nájdená vo vodách rieky Temža mŕtvola mladej
ženy. Jednalo sa o dvadsaťosemročnú Briannu K. Ako príčinu smrti uviedli
vykrvácanie. Najzáhadnejšie sú však dve malé okrúhle rany na krku s priemerom
nie viac ako jeden centimeter.
M. Grey.“
Prečítala
som si článok znova a potom ešte raz a zaumienila som si, že sa u kolegov
trochu povyzvedám. Táto vražda ... priam žalostne mi pripomínala to, čo sa
stalo mne. Akurát, že koniec toho dievčaťa bol definitívny. Môj život – ak sa
to tak dalo nazvať, pokračoval.
***
Mathias
sedel za svojim stolom a preklínal sa. Ako sa to mohlo stať? Vari sa v nej
mýlil? A čo tie jej oči? Neboli také chladné, ani ... Znova zaklial, keď
si prečítal článok, ktorý skoro ráno napísal. Ale čo iné mohol čakať? Bola tým,
čím bola. Podstatu svojej existencie nemohla zmeniť. Prečo ho potom pomýlili
tie oči? Oči, ktoré priam žobrali, aby to ukončil. Teraz mohlo byť po všetkom a on,
on nemusel písať ten strašný článok. Videl mŕtvolu tej mladej ženy, strach ešte
i po jej smrti sršiaci z jej otvorených očí a strnulého výrazu
tváre. A to ju spustil z dohľadu na jednu jedinú noc!
„Do
čerta!“ zahučal, keď sa otvorili dvere a dnu vpadol jeho mladší brat
Scott, ktorý tiež pracoval v novinách ako fotograf.
„Myslíš
si, že to bola ona?“ opýtal sa bez okolkov, keď si sadol na voľnú stoličku, ale
jeho brat neodpovedal. Prstami si prečesal husté, jemne kučeravé tmavé vlasy.
„Neviem,
ale zjavne áno,“ odvetil strnulo. Výčitky, ktoré ho trápili boli obrovské a ťažili
jeho svedomie ako balvan.
„A
ak nie? Čo ak to bol niekto iný?“
„A
kto prosím ťa? Celé roky sme tu nemali žiadnych upírov a nedávno sa
objavila ona.“
„Lenže
niekto ju musel premeniť, nie?“ Scott sa uškrnul na brata uvažujúc, či na túto
možnosť vôbec pomyslel.
„Prehľadali
sme celé mesto a nikoho sme nenašli. Tak ako?“
„Sme
len dvaja,“ pokrčil plecami.
„A
on je sám.“
„Nie
tak celkom. Teraz sú dvaja. Presne ako my.“
Jeho
brat mal pravdu. To musel uznať. „Prehľadáme teda Londýn znova?“ opýtal sa a Scott
sa pousmial.
„Už
dávno sme si neboli spolu zabehať.“
Mathias
vedel, že to znamenalo prísľub dlhej a únavnej noci.
***
Stála
som nad mŕtvolou dievčaťa a keby som toho bola ešte schopná, plakala by
som. Teraz som len ticho smútila. Bola krásna. Mala tmavé vlasy, jemnú tvár s pripeknými
črtami a súmernú postavu. Čo spravila, že si zaslúžila zomrieť? Bola smrť
taká nespravodlivá ku všetkým, alebo si vyberala svoje obete bez väčšieho
záujmu?
Veľmi
pozorne som si prezrela jej rany na krku a telom mi prebehla triaška. Boli
to navlas rovnaké rany, ktoré poznačili mňa. Tie isté, ktoré zo mňa spravili
to, čím som. Lenže kto to mohol spraviť?
Na
um mi zišlo len jedno meno. Meno, ktoré som nenávidela najviac na svete. Zdalo
sa mi to, ale ma naozaj zahalil tieň minulosti?
Komentáře
Přehled komentářů
If some one wishes to be updated with most recent technologies afterward he must be go to see this website and be up to date daily. Travels hauch.prizsewoman.com/travels/
Advice girlfriends
(Advice girlfriends, 31. 5. 2021 9:43)
Heya i'm for the first time here. I found this board and I find It really helpful & it helped me out much. I hope to present one thing back and help others like you aided me. Advice girlfriends unme.sewomabest.com/advice-girlfriends/
Travels
(Travels, 30. 5. 2021 21:55)
I don't even know how I ended up here, but I thought this post was great. I don't know who you are but certainly you are going to a famous blogger if you aren't already ;) Cheers! Travels eqys.sewomabest.com/travels/
Trends
(Trends, 30. 5. 2021 10:25)
Good day very cool web site!! Man .. Beautiful .. Amazing .. I'll bookmark your web site and take the feeds additionally? I am glad to seek out so many helpful information here within the put up, we'd like develop extra strategies in this regard, thank you for sharing. . . . . . Trends lumtio.teswomango.com/trends/
Акция бонусы Замочи сайт конкурента спамные базы
(SashaVlasov, 30. 5. 2021 7:20)
Приветствуем вас!
Готовы предоставить лучшие прогоны "киллеры" для сайтов ваших конкурентов. Цена: всего от 2000 р.
- 100% результат. Онлайн-сайты точно "умрут".
- Максимальное количество негативных фитбеков.
- Собрана специфическая база - выжимка самых "убийственных" площадок из 10 млн. сайтов (спамных, порно, вирусных и тому подобных). Это работает безотказно.
- Прогон делаем одновременно с 4 серверов.
- Непрерывная отправка токсичных ссылок на емейл.
- Выполнение заказа в течение 40-240 часов 24/7. Растянем по времени сколько угодно.
- Прогон с запретными ключами.
- При двух прогонах - хорошие бонусы.
Стоимость услуги 80$
Полная отчётность.
Оплата: Qiwi, Yandex.Money, Bitcoin, Visa, MasterCard...
Телегрм: @exrumer
Skype: xrumer.pro
WhatsApp: +7(977)536-08-36
маил: support@xrumer.cc
Только эти!
А тАкож Работаем со Студиями!
Music
(Music, 29. 5. 2021 22:42)
After checking out a handful of the articles on your website, I seriously like your technique of blogging. I saved it to my bookmark site list and will be checking back in the near future. Please visit my website as well and tell me your opinion. Music skewol.teswomango.com/music/
Trends
(Trends, 29. 5. 2021 9:15)
I like it when people come together and share ideas. Great blog, keep it up! Trends tipa.prizsewoman.com/trends/
Delicious dishes
(Delicious dishes, 28. 5. 2021 11:48)
Good day very nice site!! Man .. Beautiful .. Amazing .. I will bookmark your site and take the feeds additionally? I'm satisfied to search out a lot of useful info right here in the publish, we need develop more techniques in this regard, thanks for sharing. . . . . . Delicious dishes perwei.teswomango.com/delicious-dishes/
Music
(Music, 27. 5. 2021 23:59)
Thanks very interesting blog! Music blogav.sewomabest.com/music/
Delicious dishes
(Delicious dishes, 27. 5. 2021 12:21)
I’m not that much of a internet reader to be honest but your sites really nice, keep it up! I'll go ahead and bookmark your site to come back later on. Cheers Delicious dishes rosa.teswomango.com/delicious-dishes/
биологическая очистка воды
(Antoniohmc, 27. 5. 2021 9:33)
Привет дамы и господа!Есть такой замечательный сайт для заказа бурения скважин на воду. Заказывайте скважину для воды в ЕВРОБУРСЕРВИС – получите доступ к экологически чистой природной воде по самым выгодным в Минске ценам! Создать полноценную скважину в Минской области, бесперебойно поставляющую вам воду, — означает не только пробурить ее, но и обустроить. А зачастую – также и установить очистное оборудование, которое соответствовало бы вашим требованиям к чистоте воды. Мы выполняем полный цикл работ — от бурения грунта до подачи чистой питьевой воды на несколько домов. Важный промежуточный этап — это обустройство скважины, т.е. установка и отладка рабочего оборудования. После бурения обустройство включает работы: монтаж насоса в скважину, благоустройство скважины снаружи (установка кессона или скважинного адаптера); земельные работы и разводка трубопровода до пользователя (пользователей); установка необходимой автоматики дома или в кессоне. Более подробная информация размещена тут https://drive.google.com/file/d/12UGUi1eb4vB_-VAklwchUhrlKM8233go/view?usp=sharing
Увидимся!
juventus pizzeria saffran
(juventus pizzeria saffran, 27. 5. 2021 9:01)
If some one needs expert view about blogging and site-building then i propose him/her to visit this webpage, Keep up the good work. juventus pizzeria saffran cieblas.wommintpri.com/map27.php
Music
(Music, 26. 5. 2021 18:39)
Hmm it looks like your website ate my first comment (it was extremely long) so I guess I'll just sum it up what I had written and say, I'm thoroughly enjoying your blog. I too am an aspiring blog blogger but I'm still new to the whole thing. Do you have any tips and hints for beginner blog writers? I'd certainly appreciate it. Music olen.prizsewoman.com/music/
fiber internet hastighet
(fiber internet hastighet, 26. 5. 2021 5:43)
Link exchange is nothing else except it is simply placing the other person's weblog link on your page at proper place and other person will also do similar for you. fiber internet hastighet quile.wommintpri.com/map11.php
Relaxation
(Relaxation, 25. 5. 2021 20:01)
I was curious if you ever considered changing the layout of your blog? Its very well written; I love what youve got to say. But maybe you could a little more in the way of content so people could connect with it better. Youve got an awful lot of text for only having 1 or two images. Maybe you could space it out better? Relaxation tantda.teswomango.com/relaxation/
torr i munnen nattetid
(torr i munnen nattetid, 25. 5. 2021 1:00)
Hey exceptional blog! Does running a blog like this require a massive amount work? I've virtually no understanding of coding but I had been hoping to start my own blog soon. Anyways, should you have any suggestions or tips for new blog owners please share. I understand this is off topic however I simply needed to ask. Many thanks! torr i munnen nattetid polar.wommintpri.com/map7.php
Delicious dishes
(Delicious dishes, 24. 5. 2021 19:48)
Quality articles or reviews is the important to interest the people to pay a visit the website, that's what this web site is providing. Delicious dishes teauty.teswomango.com/delicious-dishes/
Skin care
(Skin care, 23. 5. 2021 20:02)
Howdy exceptional blog! Does running a blog similar to this require a great deal of work? I've no knowledge of coding however I had been hoping to start my own blog soon. Anyways, if you have any suggestions or tips for new blog owners please share. I understand this is off topic however I simply needed to ask. Thanks a lot! Skin care corsby.sewomabest.com/skin-care/
lägga golv kostnad
(lägga golv kostnad, 23. 5. 2021 19:20)
Appreciating the commitment you put into your blog and in depth information you present. It's awesome to come across a blog every once in a while that isn't the same outdated rehashed material. Wonderful read! I've saved your site and I'm including your RSS feeds to my Google account. lägga golv kostnad softt.wommintpri.com/map1.php
Delicious dishes
(Delicious dishes, 23. 5. 2021 7:39)
I visit everyday a few blogs and information sites to read posts, however this weblog presents quality based content. Delicious dishes daboh.prizsewoman.com/delicious-dishes/
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52 | 53 | 54 | 55 | 56 | 57 | 58 | 59 | 60 | 61 | 62 | 63 | 64 | 65 | 66 | 67 | 68 | 69 | 70 | 71 | 72 | 73 | 74 | 75 | 76 | 77 | 78 | 79 | 80 | 81 | 82 | 83 | 84 | 85 | 86 | 87 | 88 | 89 | 90 | 91 | 92 | 93 | 94 | 95 | 96 | 97 | 98 | 99 | 100
Travels
(Travels, 31. 5. 2021 21:27)