Moc svetla - prológ a 1. až 3. kapitola
Sedel som na drevenej lavičke v malom parku
na konci mesta, natretej na zeleno. Snažil som sa splynúť s prostredím
presne ako ona. Lenže nešlo mi to. Bolo to také ťažké ako tajomstvo, ktoré mi
ležalo na pleciach. Ale prečo práve mne? Pozrel som sa na mesiac. Veľký,
striebristý a okrúhly. Vari práve on mohol za moje prekliatie? Nie,
úprimne som o tom pochyboval. Možno moji predkovia, ktorí pochádzali
z Rumunska? Zovrel som hlavu do dlaní a snažil sa nemyslieť ... Aj to
bolo ťažké. Zhlboka som nosom do pľúc nasal chladný nočný vzduch. Voňal
prichádzajúcou jarou ... a dažďom. Mraky na oblohe lenivo postupovali
a zhlukovali sa dovedna. Videl som záblesk a začul to tiché hrmenie.
Prial som si, aby sa konečne z oblohy spustil dážď, aby aspoň ten
schladil moju horúcu pokožku.
Len čo sa z oblohy konečne spustili prvé
kvapky dažďa, ktorý sa po chvíli zmenil v lejak, vstal som a svaly na
tele sa mi napli. Rozbehol som sa smerom k lesu. Musel som si dávať pozor.
Musel som chrániť svoje tajomstvo i tajomstvo svojej rodiny. Musel som byť
... neviditeľný ... V behu som sa premenil. Predsa to len bolo
pohodlnejšie. Aj moje oči si ľahšie privykli a tma už nebola problémom.
Neviem, ako hlboko som sa dostal do lesa, ale na mýtine som zastal
a započúval sa do okolitých zvukov. Zavetril som niečo, po čom som pátral
už zopár mesiacov. Nepriateľa. Z hrdla sa mi vydralo tiché zavrčanie
a ja som sa rozbehol smerom, kam ma viedol môj čuch. Nebežal som dlho, keď
som ju zbadal. Kľačala na zemi uprostred lesa a zdalo sa, že nič nevníma.
Dážď ju bičoval po tvári, tele, ale ona si to nevšímala.
Znova mi udrela do nosa tá čudná vôňa a ja som nepochyboval, že som našiel to, po čom som tak dlho pátral. Príležitosť bola priamo tu, predo mnou. Stačilo len vykročiť. Našľapoval som opatrne, ale nechcel som zaútočiť zozadu. Nebol som žiaden zbabelec. Otočila sa skôr, ako som stihol na svoju prítomnosť upozorniť. Zrejme ma zaverila aj ona. Postavila sa mi tvárou a jej dokonalá krása ma na chvíľu celkom ochromila. Zavrčal som a v mysli si pripomínal, čo je to za tvora. Alebo skôr netvora? K zemi som ju zložil jediným úderom a stlačil jej hrdlo tak, že som jej mohol zlomiť väz. Neviem, čo ma vtedy zasiahlo viac. Pohľad jej očí, ktoré priam žobrali o to, aby som to skoncoval, alebo vedomie, že sa vôbec nebráni. Skúsil som pritlačiť. Vnímal som, ako zavrela oči a prsty zaborila do mokrej zeme pripravená zomrieť. A ja som ustúpil. Ustúpil som proti svojej vôli, proti presvedčeniu, proti všetkému, v čo som veril. Dlho som sa na ňu díval. Jediné, na čo som sa vtedy zmohol, bolo tiché zakňučanie ako prejav mojej bezmocnosti ukončiť jej život a zbabelý útek. V hlave mi vírili pochybnosti o sebe samom. Nechal som ju žiť. A tento čin spečatil môj život. Určil moju budúcnosť.
1. kapitola
Na dne
V nemocničnej
izbe bol pokoj. Ticho prerušovalo pípanie prístrojov, ktoré kontrolovali
životné funkcie spiaceho dievčaťa. Vlasy gaštanovej farby mala rozhodené na
vankúši. Jej tvár bola bledá a mdlá. Vyzerala tak strhane, ako sa naozaj
cítila. Určite. Rýchlym, cvičeným pohybom som otvorila okno na jej izbe a
vkĺzla dnu ticho za sebou okno späť zatvoriac.
„Sofi,“
zašepkalo dievča zo spánku a ja som pri zvuku svojho mena stuhla na kameň.
„Sofia, vráť sa,“ zopakovala naliehavo, nepokojne sa prehadzujúc na posteli.
Zápästia oboch rúk mala omotané bielym obväzom. Len pred pár dňami sa pokúsila
ukončiť svoj život. Našťastie neúspešne.
Pohla
som sa k jej posteli ako v mrákotách, snažiac sa zadržiavajúc dych. Vôňa
krvi ma ešte stále dráždila a pálila v krku ako žeravé olovo. „Tu som
sestrička,“ zašepkala som sotva počuteľne zlomeným hlasom. Aj tak znel ako
anjelské pohladenie a zdalo sa, že to pomohlo. Dievča na posteli sa
pomrvilo, skrútilo sa na bok a zdalo sa, že zlé sny pominuli.
Stála
som pri nohách postele svojej mladšej sestry Rosetty Scofieldovej až do
rána. Môj pohľad bol viac ako ustaraný.
V tvári som mala vpísanú bolesť, s ktorou sa miešal pocit
strachu, neistoty a možno aj viny. Nevedela som, čo bude, keď sa moja
sestra zobudí. Jedno však bolo viac ako isté. Museli sme sa pozhovárať.
Slnko už bolo dávno na oblohe, keď sa Rosie zobudila. Aj zdravotná sestrička tu
už bola, aby ju skontrolovala.
„Dobré
ráno,“ pozdravila som, očakávajúc jej reakciu. Ostražito som ju sledovala
z bezpečnej vzdialenosti, z najvzdialenejšieho kúta nemocničnej izby.
„Sofia?“
zhíkla neveriac svojim očiam, pripravené zoskočiť z postele a vrhnúc
sa mi okolo krku.
„Ostaň,
kde si, prosím,“ zavelila som prísne a nastavila ruku v akomsi
odmietavom geste.
„Čo?
Prečo?“ zahabkala Rosetta, ale poslúchla. Sadla si späť na posteľ
a zahľadela sa na mňa zmučeným
pohľadom.
„Musíme
sa pozhovárať,“ povedala som. „Už nie som tou, ktorú si poznala,“ riekla som
neisto vyberajúc slová, vstanúc zo stoličky a podišla som o niečo
bližšie.
„Ako
to myslíš?“
Práve
tú otázku, ktorú mi sestra položila som sa snažila zodpovedať. Myslela som na
ten uplynulý rok, keď som sa snažila prežiť, ba dokonca zomrieť, keď sme
nemohli byť spolu. Myslela som na smrť rodičov a myslela som na to, že na
celom svete nemám okrem Rosetty nikoho. Nemohla som tušiť, ako prijme to, čomu
som ju chcela vystaviť. Lenže bolo to nevyhnutné? Nebolo. Aspoň podľa mňa.
V duchu som si opakovala, že to robím kvôli nej. Kvôli jej zdraviu
a nie kvôli sebe a svojej osamelosti a bezradnosti. Možno bola
rovnako bezradná ako ja, keď som sa snažila držať od nej tak ďaleko, ako sa len
dalo. Vystúpila som do slnečného svetla. Pohľad som upierala na jej stále bledú
tvár a oči, ktoré sa od úžasu rozšírili.
„Sofi,“
hlesla, ale neznelo to vystrašene. Azda prekvapene. V jej tvári som čítala
ako v otvorenej knihe. Chcela vysvetlenie. Čakala. A jej oči sa
nevedeli odtrhnúť od mojej tváre ... od mojich očí ... od tmavých kruhov pod
nimi ...
Začala
som rozprávať. Začala som svoj príbeh opisom dňa, keď sme pochovali svojich
rodičov. A ona počúvala. Nebála sa. V jej očiach, chápavých, naivných
a milujúcich nebola ani štipka strachu, nepokoja ... nenávisti. Mala som
teda šancu?
„To
preto si sa celý ten rok skrývala?“ opýtala sa opatrne a ja som počula,
ako sa jej zatriasol hlas.
Prikývla
som.
„Myslíš,
že by si sa napriek tomu mohla vrátiť domov? Mohli by sme žiť spolu? Aj
s tvojím tajomstvom?“ ozvala sa s nádejou v hlase.
„Neviem,
či som schopná vystaviť ťa takému nebezpečenstvu, Rose,“ šepla som a nie
jej, ale môj hlas znel akosi užialene.
„Sofie,
prosím,“ žobronila, zopínajúc ruky. V jej očiach bolo niečo, čo mi
nedovolilo odpovedať záporne. Vlastne som ani nemohla. Ona potrebovala mňa
a ja ju, aby mal môj život aspoň nejaký zmysel. Boli sme sestry. Rodina
a tá drží vždy pohromade.
Zdalo
sa, že moja šestnásťročná sestrička za ten uplynulý rok dospela. Teraz bola
viac vážnejšou, rozumnejšou. Už to nebolo to pojašené dievča, od ktorého ma tak
násilne odtrhli. Vedela som, čo musela prežívať. Panovačná teta, ktorá jej
neustále vykrikovala čo ju jej starostlivosť stojí. A strýko, ktorého
pohľady sa mi vôbec nepáčili, keď som ich kradmo pozorovala. Aj vtedy, keď som
nebola s ňou som predsa nad ňou držala ochrannú ruku. Len veľmi ťažko som
sa však vedela ovládať. Túžila som tete i strýkovi zakrútiť krkom.
Našťastie sa jej nedotkli. Predbehla ich. Spravila to sama. Dovtedy som
netušila, ako zle na tom je. Vlastne, nebola na tom horšie, ako som sa cítila
ja sama. Lenže ja som si na rozdiel od nej nemohla siahnuť na život. Žiaľ, bola
som ... nezničiteľná? No, nie tak celkom. Moja šanca sa naskytla len pred pár
mesiacmi. Vtedy som bola niekde uprostred cesty v novom živote
a túžila som len po jednom, aby moje trápenie skončilo. Aby niekto mohol
ukončiť moje prekliatie. A skoro sa tak stalo. Ruka, ktorá mi vtedy
v lese zovrela hrdlo to mohla poľahky ukončiť. Lenže nespravila to
a ja som za to bola teraz vďačná. Vlastne viac ako to. Dostala som niečo
ako druhú šancu.
„Skúsiť
to môžeme,“ povedala som napokon a Rose sa usmiala od ucha k uchu,
žiariac prvý raz po tom roku šťastím. „Ale nebude to jednoduché,“ pripomenula
som jej, konečne sa pohnúc až k nej a opatrne ju zovrúc
v náručí. Zachvela sa, keď sa dotkla mojej mrazivej pokožky, ale
neodtiahla sa. Ešte stále som nevedela odhadnúť svoju silu. Nechcela som jej
ublížiť viac, ako som to už spravila.
„Len
čo ťa prepustia, vrátime sa domov. Ja zatiaľ zariadim všetko potrebné
a presťahujem tvoje veci späť domov,“ povedala som a moje slová zneli
slávnostne ako sľub.
2. kapitola
Pod dohľadom
Bola som so všetkým skoro hotová. Sestrine
veci som presťahovala hneď potom, čo som upratala dom. Pomohla mi Anne, naša
stará – ak to chcete vedieť, tak pestúnka. Bola som si istá, že ju Rose znova
rada uvidí. Ak mám pravdu povedať, vyhľadala som ju celkom zámerne. Bývala teraz
v jednom starom penzióne, bola už na dôchodku. Tajne som dúfala, že ju
nejako presvedčím, aby sa vrátila, rovnako ako som dúfala, že si nevšimne zmenu,
ktorou som prešla. Dve ľudské bytosti pod jednou strechou. Vedela som, že to,
do čoho sa púšťam nebude jednoduché, ale musela som tým prejsť. Už len preto,
aby som ho našla ... Našla a pomstila sa ... Ako veľmi sa dá nenávidieť?
Neviem, ale mám dojem, že nenávidím tak veľmi, že viac to už nedokážem. Ale keď
si znova naňho spomeniem, zistím, že ho nenávidím ešte viac. Nebyť jeho,
nestane sa zo mňa toto monštrum ... Nebyť jeho ...
Lenže pred očami sa vynoril obraz iných očí
... planúcich očí, očí zabijaka. Ale nie takých ako sú tie moje ... Znova som
sa zachvela a z ruky mi vypadlo pero. Kotúľalo sa po dlážke, kým som
sa poň nezohla. Už dávno ma takto nič nevyviedlo z rovnováhy. Zvečerievalo
sa. Zlatisté slnko zapadalo pomaly za obzor. Pohľadom som prebehla park na
druhej strane cesty a zastala na mieste, kde pod košatým dubom stála tmavá
postava. Vedel, že ho vidím tak ako som ja vedela, že ma pozoruje. Bolo to
odvetdy, čo ma vtedy v tom lese pustil. Nechal ma žiť, hoci ma celkom
ľahko mohol pripraviť o ten ničotný život. Napadlo ma, že by som mu možno
mohla poďakovať, pretože až potom som sa rozhodla zájsť za sestrou. Až potom
som sa rozhodla niečo urobiť nielen pre seba, ale i pre iných. Tieň spod
stromu zmizol a mne odrazu prišlo ľúto. Už som si naňho zvykla. Hoci bola
pravda, že by som ho vo svojej blízkosti nevedela strpieť, jeho prítomnosť mi
dodávala akúsi istotu. Bolo to smiešne ... Akú istotu som mohla mať práve s ním?
Jedine ak to, že keď si to predsa len rozmyslí, skončí môj život bez väčších
problémov. A ja sa presne ako vtedy nebudem brániť.
***
Mathias mal dávno po službe. V práci to
zabalil o piatej, len čo dopísal najnovší článok o zrútení Jemenského
lietadla, pri ktorom sa zo stopäťdesiattri člennej posádky zachránilo len
nevinné dieťa a pripravil ho pre tlač do zajtrajších novín. Nevedel sám
prečo, ale rozhodol sa, že dnes tam pôjde sám. Jej adresu si zistil veľmi
ľahko. Mal na to špeciálny zmysel. Alebo skôr obyčajný čuch? Aj tak by sa to
dalo nazvať a trafili by sme do čierneho. Stál tam už viac ako tri hodiny
a hľadel na tú mohutnú budovu z pálených tehál. Vyzerala tak
impozantne, ale nič neobyčajné na nej nebolo. Bola ako každá iná. Až na ženu,
ktorá sa skrývala v jej vnútri. Dlho premýšľal o svojom rozhodnutí a ani
teraz si nevedel vysvetliť vlastné počínanie. Prečo ju vtedy len nezmárnil?
Iste v tom neboli len tie jej nádherné oči, z ktorých sa dalo čítať
ako v otvorenej knihe. Nebola šťastná. Nie, to vôbec. Ticho a odovzdane
ležala vo vlhkej tráve, pokým ju on držal za krk. Bola pripravená na to, na čo
on nie.
A potom ju uzrel. Stála v okne na
poschodí a hľadela naňho. Vedel, že o ňom vie a usúdil, že je to
tak najlepšie. Hlavne kvôli tej staršej dáme, ktorá sa zjavne nasťahovala do
domu. Keď ju uzrel v prvej chvíli, premkol ho strach, no teraz sa zdalo,
že tá pani tu bola ako doma. Nie ako predkrm alebo hlavný chod. A ešte tu
bolo to dievča. Kto vie, aký je medzi tými troma ženami vlastne vzťah. Jedna
nemŕtva dve živé, ľudské bytosti. Táto rovnica zatiaľ uňho riešenie nemala.
„Musím zistiť viac,“ pomyslel si a vytratil
sa preč skôr, ako slnko zapadlo za horizont.
Domov šiel pešo. Potreboval premýšľať a prechádzka
na to bola ako stvorená. Len čo otvoril dvere ich rodinného domu, ovalila ho
vôňa pečenej bravčoviny.
„Scott?“ ozval sa z predchodby, keď sa
vyzúval. Jeho mladší brat vystrčil hlavu z dverí.
„Nemusíš tak kričať,“ zahundral. Ako jediný z nich
mal veľmi citlivý sluch. A nevedel sa rozhodnúť či to považovať za chybu,
či za prednosť.
„Nič nezistil,“ uškrnul sa najmladší chlapec,
ktorý sa objavil vzápätí vo dverách obývačky.
„Takže je všetko v poriadku?“ ozval sa
znova Scott, ktorý sa vrátil do kuchyne, aby dokončil večeru.
„Neviem,“ odvetil Mathias a zamyslene začal
chystať stôl na večeru.
„Možno naozaj nebolo chybou, že si ju vtedy
nezahlušil. Čo tak sa jej skúsiť opýtať?“
„Ty si načisto osprostel?“ zahučal Scott,
ktorý nepochopil bratov vtip, no Mathias sa uškrnul.
„Choď si radšej umyť ruky, bude večera,“
napomenul ho a Eric poslúchol.
V ich rodine mal hlavné slovo Mathias.
Po tom, čo ich matka zomrela a otec ich opustil, keď mal najstarší Mathias
ledva sedemnásť, prevzal všetku zodpovednosť na seba. A bratia ho
počúvali. Keď jedli, ticho sa zhovárali.
Scott navrhol, že by v noci mohol strážiť on, ale Mathias to zamietol.
„Dnes tam nepôjde nikto. Vie o nás, bude
si dávať pozor. Myslím, že tej žene nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Ale potrebujeme
zistiť viac. Mám obavy i o to dievča.“
Scott prikývol, zatiaľ čo Eric sústredene
počúval. „Vieš aspoň ako sa volá?“ opýtal sa zvedavo prežúvajúc s chuťou pečené
mäso.
Mathias pokrútil hlavou. „Zatiaľ nie. Zistím
si to však hneď zajtra.“
Hej, zajtra. Dnešná noc bude pokojná. Potrebuje sa vyspať, ale zajtra ... zajtra sa možno konečne dozvie to, čo potrebuje.
3. kapitola
Tieň minulosti
Vonku
vládlo chladné a nevľúdne počasie, ale mne to vyhovovalo. Nemusela som sa
schovávať pred slnečnými lúčmi a moja bledá pokožka už nepôsobila tak
bledo a strhane. Do neskorých ranných hodín som sledovala správy v televízii
a bez rozmyslu som prepínala jednotlivé kanály, hľadajúc niečo zaujímavé.
Napokon som sa rozhodla odpočinúť si. Na pár hodín som si ľahla do svojej
postele a len tak privrela oči. Bolo to zvláštne, ale už dlho som nepocítila
žiadnu únavu. Žiadnu slabosť, žiadnu bolesť. Fyzickú bolesť. Nie, žeby som mala
problémy s nespavosťou. No nevydržala som tam dlho. Radšej som vybrala
rodinný album a listovala si v ňom, spomínajúc na chvíle, ktoré pre
nás všetkých boli ešte tými šťastnými.
Do
práce som sa vybrala peši. Mala som čas a počasie mi to dovoľovalo. Keď
som vykročila na chodník, vedela som, že ho tam nenájdem, lebo odišiel už
večer, ale ... aj tak som tam zablúdila pohľadom a pocítila som akési
sklamanie. Pozoroval ma. Bodaj by aj nie, bola to jeho práca, hoci nebol paparazzi,
ku mne sa tak správal. Hoci si nerobil žiadne fotky ani nič podobné.
„Mathias,“
vyslovila som skoro nečujne a nechala zvuk jeho mena voľne plynúť,
pohrávajúc sa s jednotlivými písmenami, nechávajúc ich vykĺznuť z úst
a rozplynúť vo vzduchu. Malo svoje výhody pracovať na polícii. Všeličo sa
dalo ľahko zistiť. Netušila som, ako by sa zatváril, keby vedel, že nie len ja
som bola sledovaná. Čo by na to povedal, keby vedel, že i ja som si ho
našla? Zrejme by sa mu to nepáčilo. I preto som sa držala čo najďalej. Bol
najstarším z troch bratov a dvaja z nich mali svoj osud
spečatení. Presne ako ja, hoci som patrila k tým bytostiam, ktoré sa
označujú ako temné, prekliate, a z ktorých ide strach a hrôza.
Pousmiala som sa a napravila si kabelku, pevnejšie ju uchopiac.
Keď
som kráčala okolo novinového stánku, zaujal ma titulok najnovšieho vydania
Timesov. „Záhadná vražda mladej ženy.“ Bez zaváhania som si ich kúpila a pokračujúc
v chôdzi som si čítala článok.
„Vo včerajších
neskorých nočných hodinách bola nájdená vo vodách rieky Temža mŕtvola mladej
ženy. Jednalo sa o dvadsaťosemročnú Briannu K. Ako príčinu smrti uviedli
vykrvácanie. Najzáhadnejšie sú však dve malé okrúhle rany na krku s priemerom
nie viac ako jeden centimeter.
M. Grey.“
Prečítala
som si článok znova a potom ešte raz a zaumienila som si, že sa u kolegov
trochu povyzvedám. Táto vražda ... priam žalostne mi pripomínala to, čo sa
stalo mne. Akurát, že koniec toho dievčaťa bol definitívny. Môj život – ak sa
to tak dalo nazvať, pokračoval.
***
Mathias
sedel za svojim stolom a preklínal sa. Ako sa to mohlo stať? Vari sa v nej
mýlil? A čo tie jej oči? Neboli také chladné, ani ... Znova zaklial, keď
si prečítal článok, ktorý skoro ráno napísal. Ale čo iné mohol čakať? Bola tým,
čím bola. Podstatu svojej existencie nemohla zmeniť. Prečo ho potom pomýlili
tie oči? Oči, ktoré priam žobrali, aby to ukončil. Teraz mohlo byť po všetkom a on,
on nemusel písať ten strašný článok. Videl mŕtvolu tej mladej ženy, strach ešte
i po jej smrti sršiaci z jej otvorených očí a strnulého výrazu
tváre. A to ju spustil z dohľadu na jednu jedinú noc!
„Do
čerta!“ zahučal, keď sa otvorili dvere a dnu vpadol jeho mladší brat
Scott, ktorý tiež pracoval v novinách ako fotograf.
„Myslíš
si, že to bola ona?“ opýtal sa bez okolkov, keď si sadol na voľnú stoličku, ale
jeho brat neodpovedal. Prstami si prečesal husté, jemne kučeravé tmavé vlasy.
„Neviem,
ale zjavne áno,“ odvetil strnulo. Výčitky, ktoré ho trápili boli obrovské a ťažili
jeho svedomie ako balvan.
„A
ak nie? Čo ak to bol niekto iný?“
„A
kto prosím ťa? Celé roky sme tu nemali žiadnych upírov a nedávno sa
objavila ona.“
„Lenže
niekto ju musel premeniť, nie?“ Scott sa uškrnul na brata uvažujúc, či na túto
možnosť vôbec pomyslel.
„Prehľadali
sme celé mesto a nikoho sme nenašli. Tak ako?“
„Sme
len dvaja,“ pokrčil plecami.
„A
on je sám.“
„Nie
tak celkom. Teraz sú dvaja. Presne ako my.“
Jeho
brat mal pravdu. To musel uznať. „Prehľadáme teda Londýn znova?“ opýtal sa a Scott
sa pousmial.
„Už
dávno sme si neboli spolu zabehať.“
Mathias
vedel, že to znamenalo prísľub dlhej a únavnej noci.
***
Stála
som nad mŕtvolou dievčaťa a keby som toho bola ešte schopná, plakala by
som. Teraz som len ticho smútila. Bola krásna. Mala tmavé vlasy, jemnú tvár s pripeknými
črtami a súmernú postavu. Čo spravila, že si zaslúžila zomrieť? Bola smrť
taká nespravodlivá ku všetkým, alebo si vyberala svoje obete bez väčšieho
záujmu?
Veľmi
pozorne som si prezrela jej rany na krku a telom mi prebehla triaška. Boli
to navlas rovnaké rany, ktoré poznačili mňa. Tie isté, ktoré zo mňa spravili
to, čím som. Lenže kto to mohol spraviť?
Na
um mi zišlo len jedno meno. Meno, ktoré som nenávidela najviac na svete. Zdalo
sa mi to, ale ma naozaj zahalil tieň minulosti?
Komentáře
Přehled komentářů
Howdy! This is my 1st comment here so I just wanted to give a quick shout out and say I really enjoy reading your posts. Can you suggest any other blogs/websites/forums that go over the same topics? Many thanks! lite blod innan mens khard.sewomenpriz.com/advice-girlfriends/lite-blod-innan-mens.php
mollbergs blandning bönor
(mollbergs blandning bönor, 1. 2. 2021 7:53)
We stumbled over here by a different web page and thought I might check things out. I like what I see so now i am following you. Look forward to finding out about your web page yet again. mollbergs blandning bönor giton.womeddse.com/relaxation/mollbergs-blandning-boenor.php
hvad gør kræft ved kroppen
(hvad gør kræft ved kroppen, 1. 2. 2021 4:25)
You can certainly see your expertise within the work you write. The sector hopes for more passionate writers like you who are not afraid to say how they believe. At all times go after your heart. hvad gør kræft ved kroppen glosi.prizezwom.com/trends/hvad-gr-krft-ved-kroppen.php
sista minuten present till flickvän
(sista minuten present till flickvän, 1. 2. 2021 1:32)
I don't know if it's just me or if perhaps everyone else encountering issues with your site. It appears as if some of the text on your content are running off the screen. Can somebody else please comment and let me know if this is happening to them too? This might be a problem with my internet browser because I've had this happen before. Many thanks sista minuten present till flickvän ciape.womeddse.com/decorations/sista-minuten-present-till-flickvaen.php
aco face mattifying day cream
(aco face mattifying day cream, 31. 1. 2021 15:47)
Great goods from you, man. I've bear in mind your stuff prior to and you are just extremely magnificent. I really like what you have got right here, certainly like what you are saying and the best way through which you say it. You are making it enjoyable and you still care for to stay it sensible. I can't wait to read much more from you. That is really a wonderful site. aco face mattifying day cream tipedd.womeddse.com/relaxation/aco-face-mattifying-day-cream.php
estetica jönköping hudvård
(estetica jönköping hudvård, 31. 1. 2021 9:12)
Greetings! Very helpful advice within this article! It is the little changes which will make the largest changes. Many thanks for sharing! estetica jönköping hudvård withba.womeddse.com/beauty/estetica-joenkoeping-hudvrd.php
makita verktyg billigt
(makita verktyg billigt, 31. 1. 2021 2:55)
Wonderful post! We are linking to this great content on our site. Keep up the good writing. makita verktyg billigt upac.womeddse.com/beautiful-things/makita-verktyg-billigt.php
sy med symaskin
(sy med symaskin, 31. 1. 2021 1:15)
No matter if some one searches for his necessary thing, therefore he/she needs to be available that in detail, thus that thing is maintained over here. sy med symaskin olcar.prizezwom.com/decorations/sy-med-symaskin.php
max factor pressed powder
(max factor pressed powder, 30. 1. 2021 11:38)
It's really a great and useful piece of info. I'm happy that you simply shared this useful information with us. Please keep us up to date like this. Thanks for sharing. max factor pressed powder chaur.clicdi.se/news/max-factor-pressed-powder.php
lily garden linköping boka
(lily garden linköping boka, 30. 1. 2021 5:13)
Hello, i believe that i noticed you visited my weblog thus i came to go back the choose?.I'm trying to in finding things to enhance my web site!I assume its ok to make use of some of your ideas!! lily garden linköping boka sappw.clicdi.se/beautiful-things/lily-garden-linkoeping-boka.php
inn och finn butiker
(inn och finn butiker, 29. 1. 2021 22:04)
Asking questions are really fastidious thing if you are not understanding anything fully, however this paragraph gives pleasant understanding yet. inn och finn butiker growg.clicdi.se/sport/inn-och-finn-butiker.php
handkräm med spf
(handkräm med spf, 29. 1. 2021 10:08)
This information is invaluable. Where can I find out more? handkräm med spf frite.prizezwom.com/sport/handkraem-med-spf.php
nålar i huden
(nålar i huden, 29. 1. 2021 5:18)
continuously i used to read smaller content which as well clear their motive, and that is also happening with this paragraph which I am reading at this place. nålar i huden anif.clicdi.se/advice-girlfriends/nlar-i-huden.php
mess no more naglar
(mess no more naglar, 28. 1. 2021 13:25)
When someone writes an article he/she maintains the image of a user in his/her brain that how a user can understand it. So that's why this piece of writing is outstdanding. Thanks! mess no more naglar quice.clicdi.se/useful-tips/mess-no-more-naglar.php
fritidshus till salu enköping
(fritidshus till salu enköping, 28. 1. 2021 3:54)
Hi there! Someone in my Facebook group shared this website with us so I came to check it out. I'm definitely loving the information. I'm bookmarking and will be tweeting this to my followers! Great blog and fantastic design and style. fritidshus till salu enköping tempp.clicdi.se/for-women/fritidshus-till-salu-enkoeping.php
Welcome to English-Online
(Davidslami, 26. 1. 2021 14:11)
I turned away. My day had enough shit in it already without me piling more on. The funeral had gone well. The five of us had mourned in silence, a small group of strangers in dark clothes pretending to care about each other. Making small talk and forgetting the question as soon as the answer was given. The second that last spoonful of dirt hit the top of that cheap coffin I ran, ran before one of them could ask why I hadn't bought him a headstone.
https://www.english-online.at/
My second hit was worse. By now I'd convinced myself that I could go in at midnight, shoot them in their sleep, and walk back out like the first one. Easy money. I'd get dad's headstone and, in a messed up way, I'd get my respect back by sacrificing any I had for myself. Except, this one, a woman called Vera, wasn't asleep. The plan was to get there at midnight. I staggered through her door gone two. The taste of cocaine burned my throat. I wanted to throw up but couldn't. Nothing to bring up and I just choked on air. I closed the door behind me. The orange glow of a streetlight outside revealed the outline of half of the blackened room. Everything else wavered as if out of focus. In ten seconds I was upstairs, stood in the doorway of her bedroom, a wall of framed photos behind me. Shaking, like a scared dog, I pulled out my gun. I thought I'd find her laid in bed asleep, some old dear wrapped up in a tatty blanket who nobody would miss. She wasn't. She sat on the edge of a bed covered in syringes and baby wipes, pulling boots onto her thin ankles. She was naked, with skin like an orange, discoloured and bumpy. A bulb swung above her. There was no time to think. No time to worry about the family who'd mourn her. I had to pull the trigger before she saw me. Then the room tilted. My vision blurred, and the swinging bulb seemed to give out blackness instead of light.
Базы доменов делигированных
(Jamesseamy, 24. 1. 2021 21:59)
Время - деньги, но для интернет-маркетинга я бы сказал, что трафик - это деньги. А трафик - это еще одно имя успеха на арене интернет-маркетинга.
Ваш успех зависит от вашей способности привлекать трафик на ваш сайт. Но проблема в том, что привлечь трафик на новый веб-сайт, перестала быть простой.
Было время, когда вы могли начать получать трафик из поисковой системы после запуска вашего сайта
Связаться с нами: https://t.me/PromoPult
=============================================================
Форумные базы. Различные форумы. Разные движки.
Сделать заказ: https://t.me/PromoPult
Расскажу, как сделать 100 000 к Новому году на автомате. А еще подарки прямо на сайте!
(NormanTom, 23. 1. 2021 5:49)
Приветствую вас!
Сегодня на просторах интернета появился интересный бот!
Используя который, вы будете на автомате собирать базу в телеграме.
А потом, он же будет работать с этой базой и приносить вам прибыль
Почти без вашего участия!
Очень интересная тема, которую я уже протестировал
Поставил бота и спустя всего сутки, сделал 3500
Если вы хотели успеть в 2020 настроить свой доход в интернете,
то сейчас самое время этим заняться!
И успеете до Нового Года сделать кассу на подарки и шикарный стол.
Переходите по ссылке ниже и пишите мне о результатах через неделю https://bit.ly/2WJgS1E
Rosselhozbank24.ru - кредиты, вклады, ипотека и другая информация о Россельхозбанке
(VladimirZolvE, 23. 1. 2021 4:09)Как получить кредит в Россельхозбанке на самых выгодных условиях можно узнать на сайте https://rosselhozbank24.ru РСХБ - это серьезная финансово-кредитная организация со строгими требованиями к заемщикам, такими как возраст от 21 года и стаж от 1 года в течение последних 5 лет. Портал помогает разобраться в предлагаемых кредитных программах, а их у банка не мало: кредит для индивидуальных предпринимателей, пенсионеров, под залог недвижимости, лизинг, ипотека, автокредит, кредит без обеспечения и другие. С полными требованиями к заемщикам и перечнем документов, который постоянно обновляется, можно ознакомиться на сайте. Кроме того, здесь много информации о вкладах, кредитных и дебетовых картах Россельхозбанка, а также есть инструкции по работе с картами и личным кабинетом.
exotic NY
(JoshuaZoomb, 12. 1. 2021 19:46)
https://nohastyleicon.com/products-for-dark-spots-and-uneven-skin-tone/#comment-69070 - body to body NY
We greet you! Our firm those who make your current daily life much easier . Our organization that gives you massage .
https://www.4mamamagazine.nl/2015/06/geluk-is-wel-te-koop/#comment-297585 - Aromatherapy Manhattan
Specialfeature our body to body salon is not an enforced setting. We advertise site to social group profile in social network.
https://unpacified.com/image2/#comment-648794 - Thai with herbal pouches Manhattan
Advise all of you check very different method massage methods alreadytoday. Our employees looking forward to client in our massage salon.
https://hentaitoday.com/video/kunoichi-sakuya-ep-2-esp/#comment-3940441 - Endermological NY
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52 | 53 | 54 | 55 | 56 | 57 | 58 | 59 | 60 | 61 | 62 | 63 | 64 | 65 | 66 | 67 | 68 | 69 | 70 | 71 | 72 | 73 | 74 | 75 | 76 | 77 | 78 | 79 | 80 | 81 | 82 | 83 | 84 | 85 | 86 | 87 | 88 | 89 | 90 | 91 | 92 | 93 | 94 | 95 | 96 | 97 | 98 | 99 | 100
lite blod innan mens
(lite blod innan mens, 1. 2. 2021 19:00)